Nepatrím k ľuďom závistlivým. Mám to šťastie, že vždy túžim iba po pre mňa dosiahnuteľných veciach. Nepozerám sa na značky automobilov, na ktoré nemám peniaze. Nelistujem v cenníkoch cestovných kancelárii v rubrike- Exotika.
Vždy so ale túžila mať krb. Pocit tepla z krbu vo mne vyvolával príjemné pocity. Mám ho teda aspoň na chate.
Celé hodiny v zime dokážem pri ňom mlčky presedieť a neviem sa vynadívať na podskakujúce jazyky ohňa. Pustím si príjemnú hudbu a mám pocit, že tancujú v jej rytme. Nezunoval sa mi tento úžasný pocit veru ani po rokoch.
Naopak- silnie. Preniesol sa aj na moje deti.
Aj oni v svojich domoch majú krby. Doba ale pokročila a tak to nie sú krby klasické, ani elektrické.
- Dcéra má nádherný rohový krb, ktorý je pripojený na zemný plyn. Polienka tam ale tlejú na nerozoznanie od tých mojich na chate. Teplo sa rozlieha oveľa rýchlejšie do celého priestoru obývacej izby, kde tróni.
- Druhá dcéra začína stavať s manželom dom a tiež túži po krbe. Hitom dnešnej doby je biokrb-
Uvidíme, aké s nim bude mať skúsenosti.
Moje dcéry ale vedia, že nech je krb akýkoľvek, to základné teplo, ktoré v miestnosti sála nie je zo žiadneho zdroja tela. Je z našich sŕdc. Je z tepla domova ktoré vieme vytvoriť sebe aj tým, ktorých milujeme svojou láskou, starostlivosťou.
Nie nadarmo sa vraví o teple krbu domova. Aj ľudia bez krbu môžu mať úžasný pocit z blízkosti druhých a z domova ako takého.
Niet žiaľ takého krbu, ktorý by dokázal zaplniť prázdne miesto v srdci a zohriať dušu. Takýto krb ešte veru nikto nevyrobil. Možno je to ale aj dobré. Znamená to, že nie všetko sa dá peniazmi zadovážiť. Teplo rodinné si musíme zaslúžiť a vytvoriť.
Nedá sa to z hodiny na hodinu. Chce to roky trpezlivej úprimnej starostlivosti a nekonečnej lásky.
